Peter Kováč: Slovenský rekord na 100 km nie je pre mňa nereálny
„Už tento rok sa chcem zamerať na cestných 5 km. Potom sa zo zimnej objemovej prípravy prehupnúť na kvalitné cestné behy a všetko to v roku 2024 smerovať k prvému maratónu," prezradil Peter Kováč.
Peter Kováč sa špecializuje na 1 500 m. Majcichov bol tento rok svedkom jeho osobného rekordu 31:42 na cestných 10 km a minulý rok po prvýkrát prekonal 15-minútovú hranicu na dráhových 5 000 m.
Okrem toho napísal aj knihu Od antilopy po Zátopka, ktorú odporučil takmer každý bežec, s ktorým sme robili rozhovor.
V rozhovore sa dozviete, prečo začal sezónu dvoma pretekmi za víkend, ako dlho sa pokúšal prekonať hranicu 15 minút na 5000 m aj aké sú jeho ďalšie plány a kedy skončí s dráhou.
Tri dni pred začiatkom tohtoročnej dráhovej sezóny si utrpel menšie zranenie zadného stehenného svalu. Neskôr si na Strave písal, že ti pomohli dva týždne oddychu. Ako si zistil, čo ti je?
Zadné stehenné svaly mám už dlhodobo oslabené pravdepodobne kvôli zlej kopacej technike ešte z futbalu, ktorý som hrával ako tínedžer. Počas objemového obdobia sú svaly uvoľnené, no akonáhle začnem behať rýchlosť, ten hamstring sa ozve.
Kvôli tomu som začal robiť posilňovacie cvičenia, no po čase sa mi svaly tak zhutnili, že som do nich pri rýchlych úsekoch dostával kŕče. Pri diagnóze som zvolil skôr laický postup, no pomohlo to. Tri dni som si na zranenie prikladal ľad, neskôr striedal teplú a studenú vodu a kombinoval enzýmy s vitamínom C ako mi odporučil Peter Ďurec. Po dvoch týždňoch to prešlo. Neskôr sa to opäť ozvalo na druhej nohe. Liečil som to rovnako ako predtým a znovu to prešlo.
Bol to len silný kŕč, ktorý sa pravidelne vracia?
Áno, presne tak. Určite to nebolo natrhnuté, ani roztrhnuté. Vedel som, že keď tomu dám dva týždne pauzu, tak to bude v poriadku. S bratom Michalom máme tie stehná väčšie a určite je tam aj vyššie riziko zranenia.
Čo ti išlo hlavou počas dvoch týždňov liečenia?
Bol som z toho dosť smutný, keďže som sa veľmi tešil na štart sezóny. Aj to čakanie už bolo dlhé – na dráhe som naposledy súťažil v lete, na jeseň som mal nútenú prestávku a ani v hale nebolo nič.
Na prvých pretekoch som mal bežať 1 500 m v rámci českej extraligy v Brne, no nakoniec sa tam neprihlásila žiadna relevantná konkurencia. Nakoniec som vďačný, že som tam nešiel. To mi veľmi pomohlo.
Sezónu si tak začal časom 3:55,17 a deň na to 3:52,8 na 1 500 m. Na dráhe si štartoval po takmer roku, no teraz si v priebehu dvoch dní absolvoval dvoje preteky. Prečo ste s trénerom zvolili takúto taktiku?
Najmä kvôli tomu, že na konci júna sú v Poľsku majstrovstvá Európy družstiev. Na ne sa dostane ten, kto bude mať v čase nominácie (10. 6. 2023) zabehnutý najrýchlejší čas. Pôvodný plán bol bežať v sobotu na čas a v nedeľu už len 800 m. Prvé preteky som zabehol priemerný čas a už som si myslel, že som stratil svoju šancu na dobrý čas.
V sobotu po pretekoch som však zistil, že na nedeľnú 1 500-ku sa prihlásil aj Peter Ďurec. Ani chvíľu som neváhal, hneď som volal trénerovi a do klubu, aby ma prihlásili. Nakoniec som to zabehol ešte lepšie, ako v sobotu. Určite aj vďaka Peťovi Ďurecovi.
Vlani si sezónu začal podobne – začiatkom mája si mal chorobu a kvôli nej si nestihol dôležité tréningy smerom k pretekom.
Dráhová sezóna sa začína v máji a často som mal tú smolu, že som sa práve vtedy zranil. Teraz to bol hamstring a pred rokom viróza. Kvôli dráhe som vždy začínal až v máji a cestné preteky som vždy bral len ako doplnok. To sa od budúcej sezóny bude pravdepodobne meniť. Už tento rok na jeseň sa chcem zamerať na cestných 5 km. Potom sa zo zimnej objemovej prípravy prehupnúť na kvalitné cestné behy a všetko to v roku 2024 smerovať k prvému maratónu. Ten chcem bežať v Košiciach.
Lákajú ťa preteky na ceste aj kvôli tomu, že začínajú skôr ako dráhová sezóna?
Áno, určite je to aj kvôli tomu. Dráhu však mám stále rád – nevadí mi monotónnosť a človek si môže byť istý časom, ktorý zabehol. Na ceste však môžem použiť karbónovú obuv, vďaka ktorej mám pocit, že môžem bežať rýchlo. Prechod na cestu ma láka aj tým, že môžem pretekať mimo Slovenska.
Nie je veľký skok prejsť za rok z prípravy na 1 500 m na maratónske objemy?
Na jednej strane mám pred tým veľký rešpekt, no som realista a viem, že sa môžem pohybovať okolo času 2:30. Na ten aj budem cieliť prípravu. Nechcem si však na seba vytvárať veľký tlak, o medaily mi nejde.
Určite by som však nechcel skončiť len pri maratóne. Viem si predstaviť vyskúšať aj ultrabehy v teréne. Ani slovenský rekord na 100 km nie je nereálny. Pokiaľ budem zdravý, možno sa aj k tomu dopracujem.
Považuješ trailový beh za návrat k tvojmu dospievaniu? Podobne ako sa futbalisti na záver kariéry vrátia do svojho materského klubu.
Presne tak. Vyrástol som na dedine a k pohybu ma do veľkej miery motivovala príroda. Dostať sa do terénu by pre mňa znamenalo uzavretie kruhu. Odbočka na dráhu bola však logická, pretože s bratom máme predispozíciu na rýchle behy. Tieto ciele mám už takmer naplnené, zatiaľ čo v prírode takmer žiadne. Je čas to začať dobiehať.
Produkty značky ON kúpite v predajniach na Slovensku aj v Česku alebo priamo z centrálneho skladu sorrygravity.cz. S kódom Mario15 na ne máte zľavu 15 % cez e-shop dynasport.sk.
Minulý rok si s bratom Michalom bežal 5 000 m na majstrovstvách Slovenska. V poslednej rovinke si ho pustil pred seba a on vyhral národný titul. Nevládal si už finišovať, alebo si chcel bratovi dopriať víťazstvo?
Keby to nebol Michal, určite by môj finiš vyzeral inak. Musím však povedať, že on tú stovku bežal naozaj dobre. Som rád, že som tak nakoniec spravil. Dodnes to považujem za najkrajšie preteky, aké som kedy bežal. Aj kvôli tomu, že vtedajšia sezóna nestála za veľa.
Ako dlho si sa pokúšal prekonať hranicu 15 minút?
Až tak veľa som tomu nedal. Na základe tréningov som bol presvedčený, že keď sa tomu začnem seriózne venovať, tak to musí padnúť. Už v roku 2021 som bol presvedčený, že to prekonám, no napokon z toho bolo 15:03. Nechcel som si to stavať ako métu, pretože je veľmi nízka. Môžem si však odškrtnúť, že sa mi to podarilo.
Získal si vďaka tomu väčšiu sebadôveru?
Potešilo ma to, ale bral som to skôr ako splnenie povinnosti. Viac mi pomôže, keď zabehnem kvalitných 1 500 m.
Ako často regeneruješ a čím?
Hlavne sa snažím veľa spať, to je asi najdôležitejšie. Tiež používam masážne nohavice a aspoň raz do týždňa idem do sauny. Strečing a penový valec beriem už ako samozrejmosť. Vďaka nim nie som stuhnutý a je to úplne iný pocit z behu.
Akú radu by si dal niekomu, kto chce začať s behom?
Aby človek začal postupne a nezľakol sa toho, že to zo začiatku nepôjde tak, ako by si predstavoval. Určite nie je žiadna hanba kombinovať beh s chôdzou. Keď už človek odbehne prvý kilometer, za rok zistí, že už je na polmaratóne.
Aký bežecký obsah odporúčaš?
Snažím sa sledovať najmä dianie v Amerike – počúvam podcasty LetsRun a The FloTrack. Zo slovenských počúvam Hip, hyb, hybaj. Na Instagrame sledujem desiatky bežcov. Napríklad Jakob Ingebrigtsen, Fred Kerley a v podstate celý NN Running team. On Running tiež začali tvoriť skvelý obsah.
Prajeme veľa síl do tréningov 💪
Noro a Mário